v pasci

Autor: Matej Cvengroš | 19.6.2013 o 19:32 | (upravené 19.6.2013 o 21:38) Karma článku: 5,64 | Prečítané:  160x

Ak sa opýtate “bežného“ človeka (dajmetomu do 40 rokov) akú televíznu stanicu pozerá najviac, väčšina vám odpovie názov niektorej komerčnej televízie. Vyplýva to z oficálnych prieskumov, ale aj z bežnej skúsenosti.

V Pasci

Ak sa opýtate “bežného“ človeka (dajmetomu do 40 rokov) akú televíznu stanicu pozerá najviac, väčšina vám odpovie  názov niektorej komerčnej televízie. Vyplýva to z oficálnych prieskumov, ale aj z bežnej skúsenosti.

Neraz som zažil situáciu, keď som si v nejakom verejnom podniku vyžiadal naladiť našu verejnoprávnu televíziu a ostatní ľudia sa na mňa nechápavo dívali.

Ja zasa nechápem, čo im na nej tak vadí. Zrejme sú všetci ešte stále poznačený minulosťou, keď sa, vtedy ešte STV, vyznačovala výraznými a očividnými zásahmi politiky do vysielania. Je všeobecne známe, že v 90-tych rokoch minulého storočia, za čias tzv. Mečiarizmu, bola STVčka silným nástrojom vtedajších popredných politikov na celoplošné propagovanie svojich politických záujmov. Samozrejme to istý čas fungovalo. Ľudia boli “v pasci“, nemali možnosť výberu a platilo staré známe “určite je to pravda, bolo to v telke“. Ale dnes, myslím, tieto neželané vedľajšie efekty z obrazovky RTVS vymizli, alebo minimálne nie sú také okaté a fatálne ako v minulosti.

Jedným z faktorov, ktoré pomohli k akejsi záchrane tejto televízie, bol podľa môjho názoru vznik komerčných televízií. V roku 1996 začala vysielať doteraz najúspešnejšia TV Markíza, za ňou postupne nasledovali ďalšie. Niektoré prežili niektoré zanikli. Dôležité je však, že ľudia mali zrazu možnosť výberu. Dostali sa z pomyselnej mediálnej pasce, no dnes skromne konštatujem, že po rokoch sú v pasci opäť.

Najsledovanejšie televízie si po rokoch samozrejme uvedomili svoju silu. A bohužial si myslím, že to ako pomohli slovenskému mediálnemu trhu v druhej polovici 90-tych rokov, dnes  veľmi zodpovedne ničia. Osobne tomu hovorím, že slovenský mediálny priestor doslova kontaminujú.(no som si istý, že takýto problém nemá len naša republika) Z divákov(vrátane mňa) sa stali ovce, ktoré veria/verili všetkému, čo sa odvysiela. Opäť platí už vyššie uvedené nepísane pravidlo.

Ak sa hovorilo v časoch komunizmu o cenzúre a zákaze tvorby v prípade umelcov, tak podľa môjho názoru to čo sa deje v komerčných televíziách je cenzúrou umenia ako takého. Jasné, nájdeme niekoľko výnimiek, ale ako sa vraví tie potvrdzujú pravidlo.

Vrátim sa trošku na začiatok, keď som naznačil, že nechápem prečo ľudia dnes odsudzujú RTVS. Ja ako člen “stáda“, predtým ako som sa začal intenzívnejšie zaujímať o túto problematiku, som rozmýšľal presne rovnako. STV je nuda. STV je pre starcov. Nepopieram, že isté obdobie program takto trošku nevyzeral. Ale prišiel moment, bohužiaľ neviem, kedy sa to stalo, túto zmenu som nezachytil, lebo som sa tomu nevenoval. Zrejme to bolo v období vlády Ivety Radičovej, keď sa televízia spojila s rozhlasom a nastali rôzne zmeny. Každopádne to nie je až také dôležité, že KEDY. Pre mňa ako diváka je  veľmi podstatné ČO sa stalo a deje sa to dodnes.

Ja ako milovník dobrých filmov, seriálov a celkovo dobrých televíznych produktov som pri náhodnom prepínaní programov natrafil na špičkovú pomerne aktuálnu britskú kriminálku Luther. Keď som si všimol, že sledujem RTVS na chvíľu som neveril vlastným očiam. Nebol zvyknutý , že na Slovensku popri všelijakých možných i nemožných priemerných kriminálkach, zrazu sledujem jeden z najlepších(podľa mňa) seriálov súčasnosti a k tomu na verejnoprávnej televízii. Moja skepsa voči RTVS veľmi rýchlo pominula, lebo v nasledujúcich mesiacoch som v programe RTVS zachytil toľko skvostov, že som musel napísať blog o tom, že nechápem prečo to ľudia nevidia.

V čase keď, Jednotka alebo Dvojka vysiela tieto objektívne dobré, v niektorých prípadoch až vynikajúce, diela, diváci uprednostnia programy o tom ako si mladí ľudia nedokážu nájsť partnerov a komerčná televízia im v tom nezištne pomáha tým, že to ukáže celému národu. Ešte smutnejšie je, že je to pre nás zábava. Nechcem sa nikoho dotknúť, no zosmiešňovanie tých už dosť zničených ľudí nie je veľmi dôstojné. A v tom istom čase Pedro Almodóvar vo filmovom klube Dvojky servíruje unikátne scenáre v neopakovateľnom filmovom spracovaní. Smiešne a smutné zároveň.

Nikto nemôže nikoho odsudzovať za to čo si doma v pohodlí na svojom plochom HD prijímači pustí. No myslím, že obsah týchto “umelecko-farmárskych“ produktov, nie je ani zďaleka HD. Ale aby som zasa úplne nekrivdil komerčným TV, tak treba uznať snahu o kvalitný program aj im. Niekoľkokrát v roku sa objaví aj na obrazovkách týchto TV nejakých dobrý filmový artikel, je síce poprerývaný komerčnými pauzami, takže vďaka tomu máme postarané o program na celý večer od 20:00 do 23:00-24:00., ale v televízii si môžu povedať „je to tam“.

Nie som žiadny propagátor najatý štátom. Nie som zaujatý fanatik. A nie som ani človek, ktorý nepozná zábavu. Som len fanúšik dobrých filmov, seriálov a dokumentov. No za dobré nepovažujem tuctové seriály z obmedzeným počtom hercov, ktorý pendlujú medzi televíziami ako futbalová lopta, keď s nimi nehrá jeden tým, sú na kopačkách druhého. Do slovenských divákov je takto umelo vtláčaná priemernosť a obyčajnosť. Rovnako nepovažujem za kvalitné prevzaté, vopred nacvičené reality show. Naopak skôr ich považujem za dno televíznej zábavy. Nechcem povedať, že RTVS vysiela iba dobré programy a komerčné TV iba zlé, ale zastaraný názor na Slovenskú televíziu už dnes podľa mňa nie je opodstatnený.

Dúfam, že som sa nikoho nedotkol, len som chcel poukázať na to, že dobré môže byť aj to čo nie je medzi nás nasilu vtláčané a aj na to, že sa netreba báť dať šancu aj niečomu, čo nás v minulosti možno sklamalo.

Možno sa pýtate prečo ma trápi a zaujíma čo kto pozerá a aké typy programov podporuje. Nakoniec ja z toho nič nemám takže mi to môže byť jedno. Odpoveď je možno pre niekoho smiešna, no záleží mi na tejto krajine a krajinu tvoria ľudia. A ak sú ľudia v takejto pasci, majú oči zalepené bahnom z najsledovanejších médií, tak sa Slovensko aj vďaka tomu nikde neposunie a nič sa nezmení. Dajte priestor aj obsahu, ten je možno blahodarnejší ako forma.

 

Ďakujem za Váš čas.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?